V dielničke tvoria spriaznené duše. Nezastavila ich ani korona
Občianske združenie Creativas made vzniklo na podporu tvorivých aktivít pre ľudí s autizmom a ďalšími znevýhodneniami. „Sme ako jedna veľká rodina,“ tvrdia svorne. Časť aktivít však museli kvôli pandémii obmedziť, čo mnohí z nich nesú ťažko.
Do útulných priestorov s dielničkou na Partizánskej ceste sa sťahovali iba nedávno a hoci bohaté aktivity rôzneho druhu museli v rámci epidemiologických opatrení obmedziť, život tu nezastal.
V malých skupinkách sa stretávajú a komunikujú naďalej, v rámci nariadení sa venujú aj individuálnym terapiám – muzikoterapii, arteterapii, psychoterapii, kanisterapii či fyzioterapii. Len obľúbené plávanie museli načas odsunúť, no keďže ho považujú takmer za liek, všetci veria, že sa k nemu čoskoro vrátia.
Objavili aj online priestor
A mnohí z nich postupne objavujú aj online priestor, hoci osoby s autizmom zriedka cítia potrebu takejto komunikácie.
„Keď mi nedávno jeden z našich členov dal „lajk“ pod výrobok, ktorý som zavesila na stránku, a komentoval, že sa mu to páči, bolo to pre mňa veľké povzbudenie,“ hovorí štatutárka združenia a vedúca tvorivej dielne Katarína Solivajsová.
Práve ona stála pri zrode združenia, k čomu ju inšpiroval jej šesťročný syn, ktorému diagnostikovali detský autizmus.
„Keď mi nedávno jeden z našich členov dal „lajk“ pod výrobok, ktorý som zavesila na stránku, a komentoval, že sa mu to páči, bolo to pre mňa veľké povzbudenie,“ hovorí štatutárka združenia a vedúca tvorivej dielne Katarína Solivajsová.
Práve ona stála pri zrode združenia, k čomu ju inšpiroval jej šesťročný syn, ktorému diagnostikovali detský autizmus.
Hoci nerozpráva a zaostáva za rovesníkmi vo vývoji, je pre rodičov a pre svoje okolie v mnohých smeroch veľkou inšpiráciou. Vie dávať najavo svoju lásku a jeho vnútorný svet je neustálym zdrojom poznania aj pre ľudí okolo neho.
Socializácia je dôležitá, teraz im chýba
„Hlavne pre dospelých autistov je táto doba zložitá, lebo boli naučení na vzájomný kontakt aj na naše aktivity a teraz im to chýba. Snažíme sa využiť všetky dostupné kanály, aby sme vzájomné väzby nestratili,“ dodala.
Ak je to trochu možné, hlavne mamičky tvoria krásne veci v dielni naďalej, keďže cez predaj svojich výrobkov chcú prispievať na aktivity združenia a skvalitňovať svoje portfólio.
Potrebám detí aj dospelých prispôsobujú celú činnosť. „V bežnom roku k nám chodí pravidelne päť dospelých autistov a asi 15 detí nielen s autizmom, ale tiež s inými hendikepmi. Ku každému volíme individuálny prístup. Jedného z našich dospelých členov napríklad rušila väčšia spoločnosť, a tak sme pre neho vytvorili samostatný priestor na tvorbu,“ dodala.
Radi medzi sebou vždy privítajú aj rodinných príslušníkov, keďže ich hlavným cieľom je vytvoriť kompaktnú komunitu, ktorá sa dokáže rešpektovať a pomáhať si.
Ak je to trochu možné, hlavne mamičky tvoria krásne veci v dielni naďalej, keďže cez predaj svojich výrobkov chcú prispievať na aktivity združenia a skvalitňovať svoje portfólio.
Potrebám detí aj dospelých prispôsobujú celú činnosť. „V bežnom roku k nám chodí pravidelne päť dospelých autistov a asi 15 detí nielen s autizmom, ale tiež s inými hendikepmi. Ku každému volíme individuálny prístup. Jedného z našich dospelých členov napríklad rušila väčšia spoločnosť, a tak sme pre neho vytvorili samostatný priestor na tvorbu,“ dodala.
Radi medzi sebou vždy privítajú aj rodinných príslušníkov, keďže ich hlavným cieľom je vytvoriť kompaktnú komunitu, ktorá sa dokáže rešpektovať a pomáhať si.
Spolu sa cítia dobre
Hoci pani Katka dochádza do dielne z Horehronia, nepociťuje to ako záťaž. „Chodia sem nielen ľudia z Banskej Bystrice, ale a z Brezna a Zvolena. Každý z nás to berie tak, že tu sme spolu radi, cítime sa spolu dobre a presúvanie nám neprekáža,“ dodala. Ako tiež povedala, neustále ju „jej“ ľudia prekvapia niečím novým. „Oni zriedka prejavujú emócie. Minule však aj mňa dvaja naši členovia doslova strhli k smiechu, keď sa sami začali nezastaviteľne smiať. To som u nich dovtedy nezažila. Poznajú sa z DSS a spomenuli si, ako sa tam niekto pobil. Tá spomienka im prišla veľmi smiešna a spontánne vybuchli.“
Prístup k týmto jedincom na tvorivých dielňach je veľmi špecifický. Je zbytočné vnucovať im tému, ktorá by ich nebavila. „Zväčša sa spontánne pustia do toho, čo im je blízke,“ doplnila.
Prístup k týmto jedincom na tvorivých dielňach je veľmi špecifický. Je zbytočné vnucovať im tému, ktorá by ich nebavila. „Zväčša sa spontánne pustia do toho, čo im je blízke,“ doplnila.
Torty aj šitíčko
Keďže niektoré mamičky sa chceli pustiť aj do šitia, združenie zaobstaralo šijací stroj. A tie, ktoré vedia piecť, zas prišli s nápadmi na torty či perníčky.
Janka Boháčiková je nielen jednou z mamičiek, ale keďže v združení sa snažia pomáhať všetci, je aj terapeutickou a projektovou manažérkou. „Sme ako jedna rodina. V čase korony, kedy sme niektoré aktivity museli obmedziť, si napríklad často telefonujeme, aby sme ľahšie zvládali túto situáciu. Stretávať sa totiž môžeme najviac šiesti,“ povedala.
Je však spokojná, že sa im darí realizovať aspoň rôzne druhy terapií. Boli už aj v Žiline, kde majú svojich dvoch psích terapeutov – špeciálne vycvičených a prísne zdravotne monitorovaných švajčiarskych ovčiakov: fenku Fany a psíka Ioreka, ktorí sú miláčikmi detí aj dospelých.
„Mohli sme tu spojiť kanisterapiu a fyzioterapiu, čo považujeme za veľmi prospešné,“ dodala s tým, že sprievodným javom detí a dospelých s autizmom býva aj oslabené svalstvo. Sama má desaťročnú dcérku, ktorá má diagnostikovaný Aspergerov syndróm, a preto vie, že dobre zvolené cviky v tomto smere veľmi pomáhajú. „Niekedy je však veľký problém, aby pri týchto cvikoch osoba s autizmom spolupracovala s terapeutom. No v prítomnosti psíkov to ide vždy ľahšie,“ doplnila.
Veľmi dôležitá je pre deti s rôznymi diagnózami z autistického spektra socializácia. Práve o tú však v čase korony neraz prichádzajú.
„V mnohých smeroch sa preruší to, čo sme ich naučili,“ netají obavy. Sú totiž zvyknutí na pravidelný režim a vybočenie z neho býva neraz problémom.
Čo sa týka jej dcérky, ktorá navštevuje školu na Námestí Štefana Moysesa, je spokojná, že hoci je piatačka a pre druhý stupeň sa školy zatiaľ neotvorili, pre žiakov s integrovanou výučbou platí výnimka.
Viac ju však mrzí neochota úradníkov pri priznaní kompenzácií, v tomto prípade opatrovateľského príspevku.
„Mám s tým negatívne skúsenosti. Zatiaľ čo u nízkofunkčných autistov, kde je pridružené aj mentálne postihnutie, nezvyknú robiť problémy, v našom prípade – u takzvaných vysokofunkčných autistov sa to stáva,“ dodala. Úradníci vyhodnotia, že jej dcéra sa vie obliecť, ovláda iné obslužné činnosti, nezohľadnia však mnohé podstatné skutočnosti. „Musím pre ňu chodiť denne pred školu, dozrieť, či sa v zime dobre obliekla, dohliadnuť na to, či sa najedla a napila. Ona sama totiž necíti potrebu jesť a piť. To by už musela byť naozaj veľmi smädná. Musíme naozaj trpezlivo dohliadať na to, aby denne vypila aspoň liter vody,“ hovorí matka.
Do školy ju musí voziť autom, keďže prostredie autobusu je pre ňu rušivé.
Hoci sa pani Janka skúsila kvôli zložitej ekonomickej situácii rodiny zamestnať, už čoskoro sa to prejavilo na zhoršenom stave dcéry. Prácu musela zanechať.
„Najväčšia obava rodičov je z toho, že v takýchto prípadoch sa môžu u dieťaťa objaviť úzkostné stavy, čo by pri tomto ochorení bolo veľmi zlé,“ upozornila.
Janka Boháčiková je nielen jednou z mamičiek, ale keďže v združení sa snažia pomáhať všetci, je aj terapeutickou a projektovou manažérkou. „Sme ako jedna rodina. V čase korony, kedy sme niektoré aktivity museli obmedziť, si napríklad často telefonujeme, aby sme ľahšie zvládali túto situáciu. Stretávať sa totiž môžeme najviac šiesti,“ povedala.
Je však spokojná, že sa im darí realizovať aspoň rôzne druhy terapií. Boli už aj v Žiline, kde majú svojich dvoch psích terapeutov – špeciálne vycvičených a prísne zdravotne monitorovaných švajčiarskych ovčiakov: fenku Fany a psíka Ioreka, ktorí sú miláčikmi detí aj dospelých.
„Mohli sme tu spojiť kanisterapiu a fyzioterapiu, čo považujeme za veľmi prospešné,“ dodala s tým, že sprievodným javom detí a dospelých s autizmom býva aj oslabené svalstvo. Sama má desaťročnú dcérku, ktorá má diagnostikovaný Aspergerov syndróm, a preto vie, že dobre zvolené cviky v tomto smere veľmi pomáhajú. „Niekedy je však veľký problém, aby pri týchto cvikoch osoba s autizmom spolupracovala s terapeutom. No v prítomnosti psíkov to ide vždy ľahšie,“ doplnila.
Veľmi dôležitá je pre deti s rôznymi diagnózami z autistického spektra socializácia. Práve o tú však v čase korony neraz prichádzajú.
„V mnohých smeroch sa preruší to, čo sme ich naučili,“ netají obavy. Sú totiž zvyknutí na pravidelný režim a vybočenie z neho býva neraz problémom.
Čo sa týka jej dcérky, ktorá navštevuje školu na Námestí Štefana Moysesa, je spokojná, že hoci je piatačka a pre druhý stupeň sa školy zatiaľ neotvorili, pre žiakov s integrovanou výučbou platí výnimka.
Viac ju však mrzí neochota úradníkov pri priznaní kompenzácií, v tomto prípade opatrovateľského príspevku.
„Mám s tým negatívne skúsenosti. Zatiaľ čo u nízkofunkčných autistov, kde je pridružené aj mentálne postihnutie, nezvyknú robiť problémy, v našom prípade – u takzvaných vysokofunkčných autistov sa to stáva,“ dodala. Úradníci vyhodnotia, že jej dcéra sa vie obliecť, ovláda iné obslužné činnosti, nezohľadnia však mnohé podstatné skutočnosti. „Musím pre ňu chodiť denne pred školu, dozrieť, či sa v zime dobre obliekla, dohliadnuť na to, či sa najedla a napila. Ona sama totiž necíti potrebu jesť a piť. To by už musela byť naozaj veľmi smädná. Musíme naozaj trpezlivo dohliadať na to, aby denne vypila aspoň liter vody,“ hovorí matka.
Do školy ju musí voziť autom, keďže prostredie autobusu je pre ňu rušivé.
Hoci sa pani Janka skúsila kvôli zložitej ekonomickej situácii rodiny zamestnať, už čoskoro sa to prejavilo na zhoršenom stave dcéry. Prácu musela zanechať.
„Najväčšia obava rodičov je z toho, že v takýchto prípadoch sa môžu u dieťaťa objaviť úzkostné stavy, čo by pri tomto ochorení bolo veľmi zlé,“ upozornila.
Maťko už predával na trhoch
Do dielničky chodí veľmi rád aj Maťko Medveď z Nemiec, ktorý má diagnostikovanú detskú mozgovú obrnu. Jeho mama Veronika pôsobí v združení ako asistentka pre administratívu a zásobenie a keďže je kreatívnou osobou, teší sa každému nápadu, ktorý v dielničke vznikne.
„Maťko je napriek diagnóze veľmi komunikatívny, má rád ľudí a chce všetko vyskúšať. Ja sa vždy smejem, že výkresy iba počarbe, no podstatné je, že má z toho radosť,“ hovorí.
Veľmi ho bavilo, keď ho vzali na predajné trhy, kde mohol výrobky z dielničky ponúkať. Nemal zábrany niekoho pristaviť a ukázať mu, čo ponúkajú. Ľudia na milého chlapca reagovali a výrobky sa dobre predávali. „Medzi ľuďmi z občianskeho združenia sa cítime výborne. Dáva nám to všetkým veľkú vnútornú silu a povzbudenie, a preto veríme, že čoskoro opäť príde čas, keď sa budeme môcť stretávať bez obmedzení,“ hovorí Veronika.
„Maťko je napriek diagnóze veľmi komunikatívny, má rád ľudí a chce všetko vyskúšať. Ja sa vždy smejem, že výkresy iba počarbe, no podstatné je, že má z toho radosť,“ hovorí.
Veľmi ho bavilo, keď ho vzali na predajné trhy, kde mohol výrobky z dielničky ponúkať. Nemal zábrany niekoho pristaviť a ukázať mu, čo ponúkajú. Ľudia na milého chlapca reagovali a výrobky sa dobre predávali. „Medzi ľuďmi z občianskeho združenia sa cítime výborne. Dáva nám to všetkým veľkú vnútornú silu a povzbudenie, a preto veríme, že čoskoro opäť príde čas, keď sa budeme môcť stretávať bez obmedzení,“ hovorí Veronika.
23. feb 2021 o 11:46 Kveta Fajčíková